megalith
large stone used to build a structure or monument
Wikimedia Commons category: Megaliths
Wikipedia
English Megalith
A megalith is a large pre-historic stone that has been used to construct a structure or monument, either alone or together with other stones. There are over 35,000 in Europe alone, ranging from Sweden to the Mediterranean sea.The word was first used in 1849 by the British antiquarian Algernon Herbert in reference to Stonehenge and derives from the Ancient Greek. Most extant megaliths were erected between the Neolithic period (although earlier Mesolithic examples are known) through the Chalcolithic period and into the Bronze Age.
Source: Megalith
Arabic جندل (آثار)
الجَنْدَلُ أو مغليطيا أو ميغاليث أو آثار الصخرية هي صخور أو حجارة ضخمة شُكلت ووضعت على هيئة صروح وأوابد حجرية شهيرة خلفتها الثقافات القديمة، كشواهد حجرية في عدة بلدان. ففي أعقاب آخر عصر جليدي أصبح المناخ في أوروبا دافئا. وأصبح إنسان العصر الحجري ليس بحاجة للترحال حيث وجد كل شيء يحتاجه قرب مسكنه. فبعدما كان صيادا رحالا استقر في موطنه ليزرع أرضه ويربي حيواناته. وكون مجتمعات تغيرت فيها طريقة حياته ومعيشته وعلاقاته. فشعر إنسان العصر الحجري بحاجته لإقامة صروح فوق أمواته في العصر الحجري الحديث. فمن أهم الآثار الحجرية الضخمة في هذا العصر دوائر الحجر. وصروح ستونهنج الحجرية بإنجلترا. والأهرامات كالهرم الأكبر بالجيزة والمكون من 2,3 مليون حجر ضخم. يزن الحجر الواحد ما بين 2,5 و5طن، والمسلات التي قد تزن المسلة الواحدة 400 طن، وقد أقامها قدماء المصريين. ففي كل أنحاء العالم وجدت صروح مقامة من الحجارة الضخمة للبناء. ففي منطقة بعلبك بلبنان يوجد التريليتون الذي يتكون من 3 ألواح حجرية تزن الواحدة 1000طن. وفي موقع ستونهنج (مادة) بإنجلترا توجد صفوف دائرية من الحجارة قد يصل وزن الواحد منها 40 طن. وقد جلبت من محاجر على بعد 40 – 230 كم من الموقع. ومواقع هذه الصروح الحجرية تدل على أهمية الأماكن التي أقيمت فيها في الأزمنة الغابرة، والتقنية التي استخدمت لجلبها من المحاجر وإعدادها للبنيان حسب قواعد مرعية.
Source: جندل (آثار)
Bulgarian Мегалит
Мегалит (на гръцки: megaλίθος – „голям камък“ – от старогръцки "μέγας" – голям и "λίθος" – камък) е огромен камък. Думата е неологизъм от 70-те на XIX век, с който се означават градежи от грубо обработени или необработени големи камъни, плочи, късове и монолити, послужили за изграждане на съоръжения или монументи. Мегалитен означава структура, изградена от подобни огромни камъни, които са закрепени един към друг, без да се използва някакво спойващо вещество. Появата им датира от края на неолита и продължава през Медната епоха и Бронзовата епоха.
Разпространено е вярването, че много от мегалитите притежават изцелителна и магична сила.
Source: Мегалит
Czech Megalit
Megalit (z řečtiny, mega – velký, lithos – kámen) souhrnně označuje objekty z velkých, neopracovaných, nebo nahrubo opracovaných balvanů, budované pravěkými lidmi. Sloužily účelu pohřebnímu, kultovnímu, astronomickému, případně chronologickému. Vyskytují se nejvíce v Evropě a Středomoří, obdobné stavby lze ovšem nalézt po celé Zemi. Datují se od neolitu až do střední doby bronzové, jejich vznik ale nesouvisí s jednou konkrétní etnickou skupinou, či kulturou. Nejznámější megalitickou stavbou na světě je Stonehenge.
Source: Megalit
German Megalith
Als Megalith (von altgriechisch μέγας mégas „groß“ und λίθος líthos „Stein“) bezeichnet die Archäologie einen großen, meist unbehauenen Steinblock, der aufgerichtet und manchmal in Steinsetzungen positioniert wurde.
Source: Megalith
Spanish Megalito
Un megalito (del griego mega (μεγαç), grande y lithos (λιτηοç), piedra) es un refugio prehistórico realizado con uno o varios bloques de piedra,[1] de gran tamaño y sin labrar.[2]
Los megalitos son monumentos como las tumbas hechas de grandes bloques de piedras construidas en Europa occidental en el neolítico y en la edad de bronce entre 4000 y 1500 a.C. El adjetivo megalítico describe tales estructuras, cuya construcción se realizó con un sistema de enclavamiento que no utiliza mortero ni cemento. Ha sido empleado para describir edificios construidos por pueblos de diferentes partes del mundo y de épocas distintas. Una amplia variedad de piedras de gran tamaño han sido identificadas como megalitos, siendo la mayoría de uso no funerario, quizás levantadas con fines religiosos, como monumentos conmemorativos o marcadores territoriales. Entre los megalitos más conocidos están los dólmenes, los menhires y los cromlechs.
En Europa la construcción de estas estructuras comenzó, principalmente, en el Neolítico (aunque se conocen ejemplos del Mesolítico-Epipaleolítico inicial), como parte de las transformaciones que acompañaron la revolución agrícola neolítica, siendo ampliadas durante el Calcolítico y la Edad del Bronce. Grandes monumentos megalíticos se hallan diseminados por buena parte de Europa occidental, pero los focos más importantes se encuentran en Bretaña, sur de Inglaterra e Irlanda, y sur de España y Portugal.
Source: Megalito
Finnish Megaliitti
Megaliitti on ihmisen pystyttämä suuri kivi, jota on käytetty neoliittisen kauden ja varhaisen pronssikauden monumenteissa. Nimitys on peräisin kreikan sanoista megas ’suuri’ ja lithos ’kivi’. Suuret kivet saattavat olla yksittäisiä pystykiviä tai hyvinkin mutkikkaiden rakennelmien osia. Megaliittirakennelmissa ei ole yleensä käytetty laastia eivätkä ne useinkaan ole patsaista poiketen esittäviä. Suurin osa megaliiteista tehtiin kivikaudesta pronssikauteen ulottuvalla ajalla, jolloin vallitsi varhainen maanviljelykulttuuri. Tunnetuimmat megaliitit tehtiin noin 1800–1500 eaa. Länsi-Euroopassa. Näitä ovat Ranskan menhirit, Irlannin käytävähaudat ja Stonehengen kaltaiset kivikehät.Niin sanottujen korkeakulttuureiden kivitöitä ei kutsuta megaliiteiksi. Megaliitteja on hajallaan monilla maailman alueilla, muun muassa Intiassa ja Koreassa. Suomessa Perämeren rantamilla sijaitsevia, yleensä suorakaiteen muotoisia kivisiä jätinkirkkoja pidetään megaliittien tyyppisinä rakennelmina.
Source: Megaliitti
French Mégalithe
Un mégalithe (méga, μέγασ, « grand » et λίθοσ, lithos, « pierre », en grec ancien) est une construction monumentale liée au mégalithisme (au sens strict et archéologique du terme) souvent attachée à un sanctuaire, constituée d’une ou de plusieurs pierres brutes de grandes dimensions, érigées sans mortier ni ciment pour fixer la structure.
Si le terme de « mégalithe » peut être utilisé pour décrire des monuments érigés partout sur la planète à différentes époques, l'attention des chercheurs se concentre sur les monuments les plus anciens correspondant au Mésolithique, au Néolithique, au Chalcolithique ou même à l'âge du bronze, suivant les régions.
Source: Mégalithe
Hebrew מגלית
מֶגָלית (מיוונית: μέγας [megas] – גדול, λίθος [lithos] – אבן) היא אבן גדולה ששימשה לצורך בניית מבנה או מונומנט, לבדה או ביחד עם אבנים אחרות.
משערים כי למגליתים רבים היה תפקיד בקביעת אירועים אסטרונומיים חשובים כגון תאריכי נקודת השוויון ווההיפוך. המונח מגלית משמש גם לתיאור עצם המורכב מסלע (או סלעים) שעוצבו בצורה מיוחדת למטרה חשובה. המונח שימש על מנת לתאר בניינים שנבנו על ידי אנשים בחלקים רבים של העולם בתקופות זמן שונות. אבנים גדולות רבות נחשבות כמגליתים, כאשר רוב המגליתים הידועים קשורים לקברים. בניית המבנים הללו התרחשה בעיקר בתקופה הנאוליתית, אם כי קיימות דוגמאות קדומות יותר מהתקופה המזוליתית באירופה, והיא נמשכה עד לתקופה הכלקוליתית ותקופת הברונזה.
Source: מגלית
Italian Megalito
Un megalito è una grande pietra o un insieme di pietre usate per costruire una struttura o monumento senza l'uso di leganti come calce o cemento. Il termine megalito proviene dall'unione di due parole del greco antico: μέγας, traslitterato mégas, cioè "grande" e λίθος, líthos, che significa "pietra".
I megaliti presentano forme e strutture diverse, anche se si possono individuare alcune tipologie fondamentali come il menhir, un masso grezzo o appena sbozzato, conficcato nel terreno e il dolmen, caratterizzato da due o più pietre verticali e una orizzontale posta come architrave. Esistono inoltre strutture megalitiche ben più complesse, con vere e proprie fortificazioni: è l'esempio dell'acropoli di Alatri e dei nuraghi in Sardegna. Sempre in Sardegna è possibile trovare altre costruzioni megalitiche utilizzate come tombe: le Tombe dei giganti.
Source: Megalito
Japanese 巨石記念物
巨石記念物(きょせききねんぶつ、megalithic monument(s))は、自然石で、あるいは面取り・化粧仕上げなどの一部の加工のみが加えられた石で、築かれた構築物。単一のものや後述するような列石など集合体の形態をとるもの、ストーンヘンジのような建造物に近い形態のものを指す。世界中に分布し、伝播説もある。
「巨石記念物」という名称は、有史以来の全ての石造建造物を指すのではなく、新石器時代から初期金属器時代までの、特に「巨石使用」を特徴とする構築物についてこのように呼称する。通常は、ピラミッドやジッグラトのようにある程度確立された工法による石組み構造の建築物は除外され、やや原始的な文化という意味合いを持たせて、古代の構造物が単に巨石で築かれていることを強調して使用される用語である。
Source: 巨石記念物
Georgian მეგალითები
მეგალითები (მეგა... „დიდი“ და ...ლითი „ქვა“) — უზარმაზარი, დაუმუშავებელი და დამუშავებული ქვის ლოდებისაგან აღმართული ნაგებობა. საქართველოში მათ გმირთ ნაკვეთებს, დევთა ნასახლარებსა და ქვაკაცებს უწოდებდნენ. მეგალითური კულტურის დამახასიათებელი ძეგლები: დოლმენი, მენჰირი, კრომლეხი, ქვაყუთები, დახურული კორიდორები.
მეგალითები გავრცელებულია მთელ მსოფლიოში, უმთავრესად ზღვისპირა რაიონებში, გარდა ავსტრალიისა. მეგალითები ევროპაში ძირითადად თარიღდება ენეოლითისა და ბრინჯაოს ხანით (ძვ. წ. III-II ათასწლეული). ინგლისის მეგალითები განეკუთვნება ნეოლითის ხანას. მათი დანიშნულება ყოველთვის არ არის გარკვეული. უმთავრესად ისინი სამარხებია ან დაკრძალვის კულტს უკავშირდება. როგორც ჩანს, მეგალითები სათემო ნაგებობებია. პირველყოფილი ტექნიკის პირობებში მათი აღმართვა რთული იყო და მრავალი მუშახელი სჭირდებოდა.
Source: მეგალითები
Korean 거석기념물
거석기념물(巨石記念物)은 신석기시대부터 철기시대 초기에 걸쳐서 유럽, 북아프리카, 인도, 만주, 한국의 각지에 분포하는, 거대한 자연석으로 만들어진 유적이나 연도분(羨道墳)을 말한다.
돌멘(Dohnen)은 여러 개의 돌을 세워, 그 위에 평석(平石)을 얹은 것. 그 밑에 부장품을 묻은 묘를 쓴 일이 많고, 주위에는 둥글게 돌울타리를 친 것도 있다.
멘히르(Menhir)는 긴 입석(立石)으로서 높이 20m의 것도 있다. 프랑스의 카르나크에는 입석이 줄을 지어 있는 알리뉴망(列石)이 존재한다.
크롬레크(Cromlech, stone circle)는 환상(環狀) 알리뉴망으로 영국의 윌트셔에는 3중의 둘레를 가진 스톤 헨지가 남아 있다.
멘히르, 크롬레크는 태양 숭배와의 관련성이 추측되기도 한다.
Source: 거석기념물
Dutch Megaliet
Een megaliet is een stenen monument. Het woord '"megaliet" komt uit het Oudgrieks (μέγας (megas) = groot, λίθος (lithos) = steen) waarmee een groep monumenten wordt aangeduid die uit een of meer grote stenen bestaan. Een megaliet heeft vaak de functie van heiligdom of grafmonument.
Megalieten komen wereldwijd voor. Een groot deel stamt uit de neolithische periode. Bij enkele culturen spelen megalieten nog altijd een rol in het dagelijks leven.
Source: Megaliet
Polish Budowle megalityczne
Budowle megalityczne (megality) występują na obszarze całego świata, w tym również w Europie i Polsce. Początki megalityzmu na terenach Europy sięgają V tysiąclecia p.n.e. Stopniowy zanik idei obserwuje się około 2 tysiąclecia p.n.e. Czasem jednak budowle megalityczne funkcjonowały jeszcze w epoce brązu. Stonehenge straciło swe znaczenie kultowe około 1400 r. p.n.e. Szczególnym typem budowli megalitycznej były megaksylony (gr., mega = wielki; ksylon = drzewo), zbudowane według podobnej idei, ale z innego materiału – z drewna i ziemi.
Megalit (wielki kamień z gr. μέγας «megas» – wielki, λίθος «lithos» – kamień) to duży, nieobrobiony lub częściowo obrobiony kamień stanowiący samodzielną budowlę lub element większej budowli z takich kamieni (wykonanej bez użycia zaprawy), o charakterze kultowym, grobowym lub (prawdopodobnie) związanymi z obserwacjami astronomicznymi, wzniesiony w czasach prehistorycznych.
Source: Budowle megalityczne
Portuguese Monumento megalítico
Monumento megalítico, ou megálito, do grego mega, megalos, grande, e lithos, pedra, designa uma construção monumental com base em grandes blocos de pedras rudes.
Em arqueologia, designa o conjunto de construções de grandes blocos de pedras, típicas das sociedades pré-históricas, edificadas essencialmente no período neolítico (por vezes também idade do Cobre e Bronze) com objectivos simbólicos, religiosos e principalmente funerários.
As primeiras construções megalíticas, da Europa Ocidental, localizam-se em Portugal, e datam de finais do VI milénio antes da nossa era. Espalharam-se desde a Península Ibérica até aos países nórdicos e norte de África. Na África Central, também se encontram testemunhos destas construções.
O Cromeleque dos Almendres é o maior conjunto de menires estruturados da Península Ibérica e um dos mais importantes da Europa. Encontra-se a cerca de 13 quilómetros da cidade de Évora, no Alentejo, no Sul de Portugal continental. Este recinto só foi assinalado em 1964 pelo arqueólogo Henrique Pina, no decorrer dos trabalhos da carta corográfica de Portugal. Este monumento data dos finais do VI milénio AC ou início do V milénio AC e é constituído por 95 menires, sendo que no seu apogeu teria cerca de cem.
A Bolívia, possui um dos mais importantes complexos arqueológicos megalíticos do mundo, o Puma Punku, ou a "Pedra do Puma".
Desde o século XIX, vários pesquisadores constataram a existência de construções em rocha, feitas pelos antigos índios brasileiros. O primeiro acadêmico a efetivamente realizar escavações sistemáticas em um conjunto megalítico brasileiro foi Curt Nimuendaju. Seus trabalhos na região amazônica entre 1922 e 1927, foram publicados em Stuttgart, sob o título Streifzige in Amazonien, em 1929. No sítio José Antônio, situado no curso inferior do rio Cunani (norte do Amapá), encontrou um extenso alinhamento de rochas não polidas, erigidas intencionalmente. Neste sítio, teriam ainda permanecido 150 blocos verticais, alguns apoiados por outros menores ou um no outro, que formavam uma dupla linha, acompanhando paralelamente o rio Calçoene. Nimuendaju acreditava que estes alinhamentos teriam ligações com práticas religiosas, sendo, então, o sítio considerado um local sagrado.
Source: Monumento megalítico
Romanian Megalit
Megalitul este un monument religios sau funerar, din piatră brută, de mari dimensiuni.Un megalit este un monument constituit dintr-una sau mai multe pietre de mari dimensiuni, așezate în cercuri, aliniate, ridicate de către oameni, în general în cursul preistoriei, fără ajutorul mortarului și nici al cimentului pentru a-i fixa structura. Numele provine din termenii grecești megas (μέγας) „mare” și lithos (λίθος) „piatră”.
Dacă termenul de megalit poate fi folosit pentru descrierea unor monumente ridicate peste tot pe planeta noastră, în diferite epoci, atenția cercetătorilor se concentrează, de obicei, asupra monumentelor celor mai vechi (neolitic, calcolitic, epoca bronzului, epoca fierului).
La începutul secolului al XX-lea, a existat în arheologie o teorie care lega totalitatea acestor monumente de o civilizație unică, însă metodele moderne de datare au respins această teorie.
Source: Megalit
Russian Мегалит
Мегали́ты (от греч. μέγας — большой, λίθος — камень) — сооружения из огромных каменных глыб, характерные в основном для финального неолита и энеолита (IV—III тыс. до н. э. в Европе, либо позднее в Азии и Африке).
Source: Мегалит
Slovak Megalit
Megalit je praveká pamiatka z veľkých neopracovaných alebo čiastočne upravených kameňov (alebo len jeden taký kameň) zväčša kultového alebo pohrebného charakteru. Časovo spadajú zhruba do obdobia 4000 až 1600 pred Kr., ojedinele (na Sardínii) až do železnej doby.
Podľa štúdie z 2019 je pôvod megalitických stavieb v severozápadnom Francúzsku. Odtiaľ sa technológia vystavby šírila po mori v troch vlnách.Megality sa stavali najmä v západnej a severozápadnej Európe, v Stredomorí, (vo vnútornej) Afrike, na Arabskom polostrove (Palestína), v Indii, strednej Ázii, Indonézii, Japonsku, na Veľkonočných ostrovoch a na Madagaskare. Nešlo však o jednotnú (archeologickú) kultúru. V západnej a severozápadnej Európe (tzv. megalitická kultúra) vznikali megality najmä v eneolite a v strednej bronzovej dobe, na Sardínii napríklad aj v železnej dobe.
Ich účel (snáď okrem hrobov) a konkrétny spôsob stavby sú sporné. Každopádne vyžadovali kolektívnu spoluprácu a plánovanie. Špekuluje sa, že mali astronomické, náboženské, kultové účely, v nevedeckých kruhoch aj že ide o stavby obrov, orientačné body pre mimozemšťanov a podobne. Na stavbu megalitu sa používali veľké blúdivé kamene (aj vyše 20 tonové): Kamenné platne alebo balvany sa ukladali vedľa seba alebo vŕšili na seba bez spojiva.
Na predstavu o rozšírení megalitov: len v Dánsku je kartograficky doložených 5000 dolmenov (zachovalo sa 1800). V Európe dnes existuje 35 tisic megalitov.
Source: Megalit
Serbian Мегалит
Мегалити (од старогрчког μέγας (мегас) - велик, и λίθος (литос) - камен), грађевине из касног каменог или раног бронзаног доба.
Мегалитске структуре су често гробља, споменици, опсерваторијуми - монументалне камене грађевине разних врста, начињене од огромних комада стења слаганог без малтера. Зидане су у религиозне сврхе, захтевним удруженим напорима.
Мегалитски споменици постоје у западном делу Европе, уз Медитеран, у Енглеској, а могу се пронаћи и у Африци и Азији. Најпознатији мегалит је вероватно Стоунхенџ. Још увек се не зна да ли је Стоунхенџ служио као светилиште или као нешто друго.
Source: Мегалит
Swedish Megalitiska monument
Megalitiska monument (av grekiska mega: stor, och lithos: sten) kallas fornlämningar som är byggda av ett enda eller flera stenblock och som rests enskilt, i rader, i cirklar eller som gravar (megalitgravar eller stenkammargravar). Stenmonument har rests fram till modern tid exempelvis på Madagaskar och i Polynesien, Men i Europa syftar termen bara på stenmonument från yngre stenåldern och bronsåldern. Det finns idag cirka 35 000 megaliter i Europa. De flesta är koncentrerade till kustnära områden, särskilt vanliga är de i Medelhavsländerna, Västeuropa och södra Skandinavien.Pre-megalitiska fynd har bara hittats i nordvästra Frankrike. Forskning visar att megalitgravar först uppfördes i nordvästra Frankrike för att sedan spridas sjövägen till Spanien, Storbritannien och Frankrike i början av 4000-talet f.Kr. Megalittraditionen nådde Skandinavien under sent 4000-tal f.Kr.
Source: Megalitiska monument
Ukrainian Мегаліти
Мегаліти (від грец. μέγας (мегас) + λίϑος (літос) — великий + камінь) — доісторичні споруди з величезних кам'яних блоків. Мегалітична архітектура — поширене явище пізнього неоліту і бронзової епохи.
Source: Мегаліти
Referenced from
- Q164240
- Wikipedia (English)
Subclass of |